O PROJEKTE

ANOTÁCIA PROJEKTU

• Projekt sa zameriava na identifikáciu utilitarizmu ako metaetického základu sociálnej teórie liberalizmu. Cieľom je demonštrovať, že liberalizmus, ktorý sa filozoficky aj politicky definuje prostredníctvom individualizmu, ľudských práv, trhového mechanizmu a právneho štátu, implicitne čerpá z utilitaristickej etiky. Projekt zároveň spochybňuje platnosť tradičného rozlíšenia medzi utilitarizmom pravidla a konzekvencializmom, keďže ani jedno nedokáže reflektovať motiváciu morálneho konania. Analyzuje sa aj vzťah medzi chápaním blaha jednotlivca a konceptom sociálnej spravodlivosti liberalizmu. Analýza vychádza z diel predstaviteľov klasického liberalizmu a súčasných autorov (John Rawls, Bernard Williams, Ronald Dworkin, Peter Singer). Projekt tematizuje aj dopady utilitaristického prístupu k racionalite v oblastiach, akými sú vzdelanie, zdravotníctvo či právo a poukazuje na dominanciu preferenčného utilitarizmu ako nosného rámca liberálneho uvažovania.

SÚČASNÝ STAV PROBLEMATIKY

• Liberalizmus sa v súčasnosti definuje spravidla ako sociálny alebo politický systém, pričom absentuje definícia metaetiky jeho sociálnej teórie. Tá je v lepšom prípade definovaná cez prizmu J. Rawlsa, ktorý ju opisuje v „A Theory of Justice“ ako deontologickú. Deontologický charakter liberalizmu je však ohrozený univerzalizáciou prístupu trhových mechanizmov na všetky aspekty spoločnosti.  V tomto prípade vzniká pnutie medzi liberálnou (deklarovanou) sociálnou spravodlivosťou a utilitaristickými koncepciami dobrého života jednotlivcov. V roku 1989 sa zdalo, že podľa vízie G. Fukuyamu liberalizmus vyhral ideový súboj s konkurenciou v podobe konzervativizmu a socializmu. Napriek krízam liberálnych spoločenstiev (11. september 2001, finančná kríza 2008, vojna v Oraku, globálny terorizmus, ekologická kríza a i.) a nedostatočnej schopnosti uspokojiť materiálne a politické potreby spoločnosti sa zdalo, že liberalizmus, deklarujúci presadzovanie deontologickej etiky, nemá v súčasnom priestore vhodného protikandidáta (Buden, 2013, s. 84-85). Podľa J. Kellera prvý z excesov neoliberálneho myslenia je daný tým, že trhová logika smeruje k univerzalizácii. Nedokáže pokojne koexistovať s inštitúciami, ktoré sa riadia inou logikou, ako napríklad v oblasti vzdelávania, vzťahov v rodinách alebo v zdravotníctve či justícií (Keller, 2020, s.19). Druhý exces spočíva v tom, že rovnakej logike  má byť podriadený štýl života a spôsob myslenia každého jednotlivca. Práve s týmto aspektom súvisí aj zamlčaná etická teória a etické uvažovania o blaženosti indivídua. Základným morálnym motívom konania je totiž už ppodľa Kanta túžobný pocit byť schopný zdôvodniť vlastnú činnosť ľuďom tak, že nemôžu proti takémuto zdôvodneniu rozumne namietať. Problém liberálnej spoločnosti spočíva v tom, ako objektívne zadefinovať dobro indivídua a či je to  vôbec v rámci deontologickej etiky možné. Utilitaristické sledovanie individuálneho blaha sa dostáva do konfliktu s deklarovanými princípmi liberálnej spravodlivosti (rovnosť základných práv a slobôd, spravodlivé rovnaké príležitosti, neutralita štátu voči hodnotám, povinnosť pred následkami, univerzalizmus). Napätie medzi utilitaristickou etikou a liberálnou (sociálnou) spravodlivosťou vychádza z ich (zdanlivo) odlišného chápania dobra. D. Miller súhlasí s J. Rawlsom, že (liberálna) sociálna spravodlivosť  (plynúca zo zmluvnej teórie – pozn. autora) je spravodlivosťou základnej štruktúry spoločnosti, jej najdôležitejších inštitúcií, ktoré distribujú základné práva a povinnosti a určujú rozdelenie výhod plynúcich zo sociálnej kooperácie (Smreková; Palovičová, 2009, s. 105). Pokiaľ sa však spoločenské vzťahy riadia čoraz viac logikou trhu, stráca sa akcent na verejné dobro a blaho sa individualizuje (Keller, 2020, s.19). B. Williams upozorňuje, že utilitarizmus ignoruje motiváciu konania, čo vedie k morálnemu odcudzeniu (Williams, 2011, s. 88 – 91). Liberálna demokracia sa tak opiera o etiku, ktorá podkopáva jej vlastné princípy spravodlivosť. Ukázalo sa, že v súvislosti s rizikami globalizácie je opodstatnené hovoriť aj o rizikách tohto prístupu (Williams, 2011, s. 88). Vzhľadom na uvedené je preto potrebné poukázať na organickú súvislosť medzi utilitaristickými koncepciami dobrého života a liberálnou víziou sociálnej spravodlivosti, ktoré koexistujú v napätom stave.

VLASTNÝ PRÍNOS

• Hlavným prínos projektu základného výskumu je  identifikácia, definícia, charakteristika a vymedzenie metaetiky liberalizmu, ktorý je chápaný predovšetkým cez hodnoty slobody, individualizmu, demokracie, právneho štátu a deontológie. Na základe stanovených hypotéz existuje predpoklad, že s deontologickou povahou etiky liberalizmu nie je možné operovať bezproblémovo  tak potvrdením hypotézy č.1 a identifikáciou utilitaristického charakteru liberalizmu projekt poskytne vedecký výstup novej kvality, ktorý nie je v súčasnom priestore politickej filozofie, politológie a etiky dostatočne preskúmaný. Ďalším prínosom bude doplnenie chýbajúcich analýz relevantnosti rozdeľovania utilitarizmu pravidla a utilitarizmu konzekvencie, nakoľko pri potvrdení hypotézy č.2 a hypotézy č.3 sa preukáže, že toto rozdelenie nie je z hľadiska filozofie a etiky účelné, nakoľko oba prístupy sú motivované sledovaním rovnakého cieľa (maximalizácia blaha) a vykazujú i rovnaké prístupy k riešeniu etických dilem. Nemalým prínosom projektu budú zistenia novej kvality v zmysle hypotézy č.4., ktoré riešiteľský kolektív predloží v podobe jasnej identifikácie dôvodu pnutia medzi koncepciou sociálnej spravodlivosti liberalizmu a utilitaristickou etikou, ktorá je v zmluvných teóriách liberalizmu silne zastúpená, ale nepriznávaná. Preukázanie utilitaristického pozadia metaetiky liberalizmu totiž predstavuje spochybnenie deontologického charakteru jeho zmluvných teórií. Uvedené zistenia predstavujú prínos a poznanie novej kvality pre širokú škálu vedných disciplín (filozofia, politická filozofia, etika, politológia), nakoľko dopad utilitaristickej etiky na jednotlivé oblasti každodenného života sú zásadné a jednotlivec aj spoločnosť sa dostáva do kontaktu s týmito princípmi každodenne predovšetkým v zdravotníctve, ale i na trhu práce, v školstve či v justícií. 

VEDECKÉ CIELE PROJEKTU

• Vedecký cieľ projektu je zameraný na analýzu a identifikáciu metaetiky liberalizmu, t.j. etickej koncepcie liberalizmu, ktorá sa ako ucelená hodnotová doktrína prezentuje v etických otázkach predovšetkým prostredníctvom deontologického prístupu.  V projekte chceme vysvetliť, že toto tvrdenie nie je dostatočne verifikované a prostredníctvom hypotéz a použitých metodologických postupov chceme preukázať, že existuje organická súvislosť medzi utilitaristickými koncepciami dobrého života a individualizmom, na ktorom je liberalizmus vystavaný. Zároveň chceme identifikovať nekompatibilitu medzi deklarovanou deontologickou etikou liberalizmu a jeho jednotlivými esenciálnymi prvkami ako voľný trh či individualizmus.

Vedecké ciele možno vyjadriť taxatívne nasledovne:

• Demonštrovať a preukázať, že etická koncepcia utilitarizmu je metaetickým pozadím sociálnej koncepcie liberalizmu. V politickej filozofii ide o nedostatočne tematizovanú problematiku. So zreteľom na tento cieľ sa bude analyzovať morálno-filozofický základ liberalizmu.
• Demonštrovať a preukázať, že nie je produktívne rozlišovať medzi utilitarizmom pravidla a konzekvencializmom, lebo z vnútornej logiky utilitaristickej etiky vyplýva, že vždy smeruje k maximalizácií blaha (welfare) jednotlivca alebo skupiny. Oba prístupy – utilitarizmus pravidla aj konzekvencializmus – vyhodnocujú morálnosť činu na základe jeho faktických následkov.
• Analyzovať, preukázať a identifikovať zdroje napätia medzi koncepciami utilitaristickej etiky (blaha indivídua) dobrého života a liberálnou spravodlivosťou

HYPOTÉZY

Projekt sa opiera o štyri hypotézy, ktoré vyplývajú z cieľa projektu:

• H1: Sociálna teória liberalizmu a jeho zmluvných teórií (individualizmus, stotožnenie slobody so zmluvnými vzťahmi, ľudské práva, demokracia, právny štát, kapitalizmus) je fundovaná metaeticky utilitaristickou etikou.
• H2: Klasické rozlišovanie medzi utilitarizmom pravidla a utilitarizmom konzekvencialistickým nemá opodstatnenie.
• H3: To, že utilitaristická etika nevenuje pozornosť motivácií morálneho konania, vedie k tomu, že nemá zmysel rozlíšenie medzi konzekvencializmom a utilitarizmom pravidla. V súčasných koncepciách prevláda prístup tzv. preferenčného utilitarizmu.
• H4: Rozličné koncepcie dobrého života a šťastia v utilitaristických etikách sú v napätí s koncepciou sociálnej spravodlivosti liberalizmu.

MEDZINÁRODNÁ  VEDECKÁ SPOLUPRÁCA

Dominika Dziurosz Serafinowicz, PhD.

• Warsaw University of Life Sciences, Institute of Sociological Sciences and Pedagogy, Varšava Poľsko

David Kolumber, Ph.D.,

• Masarykova univerzita, Právnická fakulta, Katedra dejín štátu a práva. Brno, Česká republika.